Dezider Lakatoš

majkolin

"Vždy rešpektuj staršieho človeka v biznise, kde ľudia umierajú v mladom veku."

Meno: Dezider

Priezvisko: Lakatoš

Dátum narodenia: 10.10.1990

Miesto narodenia: Neznáme (Slovenská alebo Česká Republika)

Vzdelanie: Základná škola

Temná minulosť - Dezider Lakatoš sa údajne narodil s menom Palo v nápravnom zariadení, kde si jeho matka odpikávala trest za predaj drog a páchanie menšej kriminálnej činnosti - nútené zapojenie v organizovanom klane rodiny Lakatošovcov. Dezider bol tak daný na adopciu, čo zabezpečilo, že dokončil aspoň základnú školu. Akonáhle však zistil, že je adoptovaný a pochopil systém, pochopil tiež, prečo si z neho kamaráti stále uťahovali poza chrbát. Vedomie toho, že s tým nič nemôže spraviť v ňom vzbudilo totálne pohrdanie autoritami, no zároveň obrovskú úctu k rodine - no nie k tej adoptívnej. Práve naopak, ich dom sa stal pravidelne navštevovanou lokalitou miestnych zásahových jednotiek, pretože Pavol Lakatoš začal vykonávať drobné prepady v okolí, vykrádal obchody a autá, predával drogy. Keď si jeho aktivity všimla miestna skupina Lakatošovcov, pochopili, že pravá podstata človeka sa nedá len tak prekryť a pozvali ho na rozhovor k miestnemu vajdovi - ktorý mu povedal: “ Dežo, Boh nerobí obchody more. Boh dáva poverenia. A ty si bol poverený byť Lakatoš. Je jedno ako moc sa ťa budú snažiť zmeniť - tvoju pravú podstatu nezmenia. Poď s nami, poď tam kam patríš, rob to čo musíš.”

Po pridaní do skupiny sa pavol zaplietol do predaja tvrdších drog, no pri jednom predaji sa veci vymkli z pod uzdy a Pavol dobodal miestneho, dobre známeho policajta. Na tento akt si miestne zložky povedali, že stačí - “Jedna vec je šíriť drogy, druhá vec je vraždiť.” 

Po tomto incidente polícia robila razie niekoľkokrát do týždňa a Pavol pochopil, že je iba otázka času, kedy ho zoberú.

Z toho dôvodu počúvol svojho kamaráta, ktorý mu poradil utiecť do francúzskej cudzineckej légie. Tam mu po prijatí bolo zmenené meno na Dezider a tým mal šancu začať novú cestu - no musel doslúžiť 5 ročný kontrakt.  

Služba v légii - Dezider mal zo začiatku skutočný problém rešpektovať nadriadených. Za normálnych okolností by bol okamžite vylúčený, no sergent chef z výcvikového praporu videl v Deziderovi rafinovanosť a schopnosť nepozorovane získavať informácie. Deziderovi sa moc často rešpekt nedostal, preto keď zistil, že naňho nadriadený pozerá s rešpektom, oplatil mu to svojou loajalitou k príkazom. Po výcviku ho preto pridelili k ženijnemu praporu alokovaného v Alpách, kde bola taktiež špeciálna jednotka GCM určená na získavanie informácií a infiltráciu. Ako to už Dezider vedel, okamžite si získal ich dôveru a vždy, keď si jej príslušníci išli sadnúť na drink, Dezider tam nechýbal. Tak ako ho ľudia v tejto jednotke brali za svojeho, zbytok regimentu si z neho robil pokaždé srandu, nebral ho vážne. Deziderovi to začalo časom aj celkom vyhovovať, pretože pochopil, že jeho cesta armádou bola omnoho jednoduchšia keď získaval pozornosť ľudí, ktorých slovo aj niečo znamená - nie len miestneho odpadu. To, že si z neho ostatok robil srandu však tiež zanechalo následky. Doteraz sa cíti sám a preto občas vyhľadáva odľahlé miesta kam so počas svitu mesiaca vyberie a premýšľa, aké by to bolo mať normálnu rodinu a priateľov čo by mu stáli po boku. Táto životná etapa ho naučila neoblomne a trpezlivo vyčkávať a ísť si za svojim cieľom. Službou v légii si osvojil dôležité princípi, ktoré determinovali jeho ďalsiu existenciu - “Budeš bojovať bez vášne a nenávisti. Budeš si ctiť a rešpektovať porazeného nepriateľa, nikdý neopustíš svojich zranených, mrtvych a ani svoju zbraň.” a “Zadanú úlohu dotiahneš vždy do konca a ak to bude potrebné, tak aj za cenu svojho života.”.

Víza a cesta do Liberty City - Po službe Dezider premýšľal čo ďalej, no nič ho nenapadalo. Cítil sa stratený. Jedného dňa čítal v novinách článok o tom, aký je život v US a o tom, ako sa získava vízum alebo zelená karta. Preto sa rozhodol podať prihlášku do lotérie o zelenú kartu a taktiež o vydanie víz na ambasáde. Po pár mesiacoch čakania sa dozvedel že je jeden zo šťastlivcov čo dostali green card. Vedel, že by chcel žiť v Los Santos, no zrovna nemal moc našetrené tak jeho cesta najprv viedla do Liberty City. Tam si našiel prácu ako skladník v miestom prístave. Pracovala tam aj nejaká Žaneta, ktorá ho zoznámila s miestnymi rómami. Nenechal na seba dlho čakať a narobil si potomkov, no Žaneta nemala záujem ísť do Los Santos. 

Los Santos a nový život - Dezider väčšinu svojich úspor nechal Žanete aby sa mohla starať o deti, aby mali na stole búček a všetko čo bolo potrebné. Zbytok použil na letenku do Los Santos a na zaplatenie si motela na sever od Downtownu. Po prílete vedel, že s tým čo mu ostalo, dlho neprežije, tak sa túlal ulicami a žobral od miestnych ľudí. To bol prvý moment kedy si všimol, že ľudia sa tam maju celkom dobre, pretože štedrosť bola vysoká. Neskôr si ho všimol miestny riaditeľ nemocnice Dr. Hook, ktorý postrehol po Deziderovej tretej návšteve miestneho zdravotníckeho zariadenia v krátkom čase, že sa mu asi moc nedarí. Tam sa mu dezider vyrozprával, že sa snaží začať slušný život, no od príchodu sa stretáva s rasizmom a polícia mu dáva nezmyselné pokuty. Pri jednom z rozhovorov doktorovi povedal: “more pán doktor, Bohu otcu prisahám, ja prestávam veriť v slušnosť a spravodlivosť práva je len otázkou času, kedy vo mne znova prebudia obludu.”

Mesto hriechu - to be continued…