Martin Quin

Overrated

Martin Quin

Meno: Martin

Priezvisko: Quin

Dátum narodenia: 20.1.1999

Jazyky: Armenčina, Angličtina, Slovenčina, Čeština, Nemčina

Záujmy: Bojové športy, Strieľanie a Vzdelávanie

Vzdelanie:

·    Základná škola - Gandonos International School: Primary School

·    Stredná škola - Yorkshire Law High School

·    Vysoká škola – Law Gandonos University

Volám sa Martin, narodil som sa 20.1.1999 v meste Los Gandonos. Na základnej škole som stretol svojho najlepšieho kamaráta Sergia, s ktorým som kamarát dodnes. Chcel som sa stáť právnikom, tak som dokončil právnicku strednú školu aj právnicku univerzitu, ale aj tak som si nakoniec vybral úplne iný smer akým som sa učil. Byť právnikom bolo super, bol som spravodlivý, ľudia si dávali pozor, keď sa so mnou rozprávali, aby náhodou nemali problém, predsa len som poznal všetky zákony aj som zarábal docela veľkú kopu peňazí, ale nebavilo ma to a ja nie som ten typ človeka, ktorý by robil niečo, čo ho nebaví kvôli peniazom. Keď som mal 20 rokov, tak som sa s mojím kamarátom Sergiom presťahoval do Los Santos. Chceli sme si otvoriť veľký podnik, aj tak sme urobili. Najprv sa nám darilo menej, ale neskôr sa všetko zmenilo. Začali sme zarábať viacej peňazí a s veľkou kopou peňazí, prichádza aj veľká kopa problémov (hlavne v Amerike). Motorkárom sa nepáčilo, že sa nám darí, tak nám chceli ublížiť. Raz sme boli v jednom klube v Los Gandonose s mojím najlepším kamarátom a pondnikateľským partnerom Sergiom, boli tam aj motorkári. Užívali sme si, ale chýbali nám halucinogény, tak som pre ne skočil domov. Na ceste späť do klubu ma zastavili motorkári a vtedy som už vedel, že je niečo zle, tak som začal vyjednávať. Počas vyjednávanie dobehol Sergio a na nich zakričal a vtedy to začalo.  Našťastie nemali pri sebe zbrane, lebo ich musia vždy odložiť pri vstupe do klubu a keďže sú hlúpy, zabudli si ich zobrať pri východe z klubu. A prečo si ich musia odložiť pri vchode do klubu ? No to je už iná záležitosť. Dôležité je, že sme to so Sergiom zvládli, pretože narozdiel od nich sme zbrane mali, tak sme im a ukázali, že si na nás dovolovať nemajú. Teraz žijeme spoločne ten istý život, ale s tým, že nás už motorkári neotravujú. No a toto je môj životopis, dúfam, že sa zapáčil, niektoré podrobnosti som vynechal, ale tie dôležité som vypísal. Ďakujem za pozornosť.